Dobrovoľnícka práca vs dobrovoľnícka práca...

Mnoho ľudí sa na nás obracia so slovami: "Kedy budete robiť nejaký pobyt, prídem vám tam pomôcť?" Alebo - rád by som išiel na váš kurz, ale nemám peniaze a môžem si to prísť odpracovať..? keďže takýchto podnetov stále pribúda, rozhodol som sa do danej oblasti vniesť trochu osvetlenia...

Rozdiel medzi dobrovoľníckou prácou v lese, na hrade, v akcii Z-et a dobrovoľníckou prácou v ášrame, alebo nejakom duchovnom či sebarozvojovom centre (sanskritský názov pre takúto činnosť je "séva") je ako rozdiel medzi turistikou a duchovnou púťou. V obidvoch prípadoch človek trávi čas pohybom a pobytom v prírode, spoznáva ľudí, čosi sa učí, prichádza na iné myšlienky, inšpirácie..., čo v konečnom dôsledku môže byť pre každého veľmi vnútorne pozdvihujúce a naplňujúce. Rozdiel je v duchovnom pozadí týchto aktivít. V prvom prípade niekedy prevláda pivo, zábava, bočné úmysly nezadaných... Na tom nie je samozrejme nič zlé. No je to citeľný rozdiel oproti druhému prípadu na duchovnej púti, či popri séve, ktorá disponuje hlbšou duchovnou podstatou. Túto zastáva samotný priestor - ášram, chrám, sebarozvojové centrum..., či osoba/osoby dlhodobo sa vnútorne duchovne vyvíjajúce. Bytosti, ktoré sú pre sévujúceho inšpiráciou v nejakej oblasti - duchovnej praxi, trpezlivosti, disciplíne, vnútornému mieru, prebudenému vedomiu, múdrosti, či dosiahnutému stavu vznešenosti...) Tu potom, v prostredí viacerých hľadajúcich, no hľadajúcich už nie predovšetkým tam vonku, ale viac kdesi vo svojom vnútri..., dochádza k intenzívnejšej vnútornej transformácii, očiste, sebapoznaniu, ktoré v človeku vytvára silnú stopu. Stopu, ktorá buď hneď, alebo následne časom začne v človeku spôsobovať zmenu. Zmenu postoja, myslenia, nesprávnych návykov, kvality, náhľadu...  Pre doplnenie pochopenia tohto rozdielu použijem myšlienku novodobého svätca Šrí Ramana Maharišiho z obdobia asi z pred 100 rokov: "Šťastie je prirodzenosťou človeka. Nie je nič zlé na tom, túžiť po ňom. Čo je však nesprávne, je hľadať ho vonku, keď je vo vašom vnútri..."   

Ak niekto stavia dom a nezvláda to sám, určite rád prijme bezplatnú, alebo nízkonákladovú pomoc. No mám pocit, že pomoc v duchovnom, alebo sebarozvojovom centre vo svoje skutočnej podstate, je akosi nie úplne správne chápaná. Ten kto pomáha nie je ten, kto pár hodín denne chodí s fúrikom, alebo strihá kríky, či upratuje, varí, alebo hádže hlinu s lopatou... To je len prostriedok, forma, pre niekoho utíšenia, pre niekoho terapie, pre niekoho sebauvedomenia, pre iného odpútania sa od čohosi, či prepísania nesprávnych, prevzatých či vytvorených vzorcov...

Duchovné centrum poskytuje priestor a organizátor, sprievodca, v prípade dobrovoľníckeho pobytu autoritu, ktorá v tomto prípade dáva. Dáva možnosť byť prospešným, dáva možnosť si čosi uvedomiť, dáva možnosť sa trochu stíšiť, získať odstup, nadhľad potrebný k novému uvedomeniu. Poskytuje ubytovanie, stravu, dohľad, odborné vedenie, program, vnútornú očistu, energetický detox v bezpečnom priestore... 

Ono je dobré si uvedomiť v tomto celom, že kto vyhľadáva čosi takéto? Ktorý "blb" je ochotný si zobrať dovolenku a zaplatiť si za to, že môže ísť niekde "makať"? No ten, kto už odhalil, že čosi v jeho živote nie je úplne v poriadku a rád by prišiel na to, čo ďalej. Ten, kto potrebuje trochu otočiť kormidlo. Ten kto potrebuje nakopnúť, poradiť, nechať sebou zatriasť. Ten čo má silnú traumu voči ktorej hľadá pomoc, aby si s ňou poradil... A toto celé ustáť pre organizátora je riadna fuška, ktorá sa energeticky nedá ani vyjadriť. Terapia v pohybe. Liečenie prácou. Áno, možno ňou priamo akoby neliečime ekzém, neliečime zápal v tele, nenaplnený vzťah, prílišné ego, nesprávny životný smer. No liečime toto všetko a ešte oveľa viac. Ranným skorým vstávaním, rannou parikramou - obchádzaním priestoru dookola s mantrou..., rozcvičkou, dýchaním, spoločnými raňajkami s modlitbou... Spoločnou prácou, zdieľanými rozhovormi,  obradmi, otužovaním,  večernými spevmi... A seberozvojovo - očistno -  transformačnou prácou.

Na takýchto podujatiach s väčšou koncentráciou ľudí s ezoterickým vnímaním dochádza aj k určitým pnutiam, zrkadleniam prejavov ega, pýchy, pomyselnej múdrosti, ilúzie... Toto produktívne zvládať si vyžaduje nemalé skúsenosti, úsilie, nadhľad, energiu. Myslíte, že toto všetko je možné vyvážiť 4-6 hodinami niekedy síce náročnej, no niekedy poloproduktívnej práce? Akú hodnotu má pre človeka sebauvedomenie? Akú hodnotu má správne nasmerovanie? Uvidenie svojich chýb? Nesprávneho životného postoja, hodnôt, smeru...

Správna práca pre vnútorne rozvíjajúceho sa ašpiranta sa v ášramoch prideľovala tak, aby predstavovala pravý opak vnútorného naladenia, dispozície. Samozrejme nie vždy a stále. No jej podstata spočívala v tom, že zatiaľ čo fyzicky slabý človek dostal za úlohu miešať betón, kálať drevo, či rýľovať v záhrade..., silný človek varil, písal listy, lepil obálky, alebo kreslil. Slabý a silný nie je v tomto prípade úplne správne vyjadrené to, o čo tu ide - dobré by bolo ešte doplniť napríklad kvalitou temperamentu. Že temperamentný vyšíval, triedil, ozdoboval a submisívny napríklad  oganizoval. Aby sa naplno prejavila záťaž, vnútorné pnutie v jeho slabosti a každý sa mohol posunúť vpred... 

Duchovný priestor pomoc nie berie, ale dáva... Aj preto mi potom občas myseľ neberie, keď väčšina ľudí má pocit, že potrebujeme pomoc. Potrebujeme zachrániť. Potrebujeme... Nie priatelia. Možnosť bezodplatnej pomoci je jeden z najväčších tvorcov vnútornej vznešenosti. Posvätnosti ako takej. K sebe, k životu, ku všetkému. A so zvýšením úrovne vnútornej posvätnosti, sa mení celý rozvrh človeka... Teraz som si pre zmenu požičal myšlienku krásnej bytosti, prof. Anny Hogenovej.

Aj preto sme v tomto roku s výnimkou jedného súkromného, veľmi krásneho pobytu, kde sme všetci túto hĺbku a význam silno chápali, nerobili žiaden "dobrovoľnícky" pobyt. V budúcnosti, ak také niečo budeme organizovať, tak to už úplne inak nazveme. Možno niečo ako "sebarozvojové sústredenie", alebo "aktívny reštart" či "zmeň svoje cesty" možno ešte "nájdi svoj smer..." Samozrejme v duchu navonok "prísnych" regulí. Krija jogín - s nejakými podmienkami, ostatní - individuálne, niekto možno s voľnejšími, niekto ešte s náročnejšími. Sťažuješ sa na svoj život, na traumu, na ublíženie voči Tebe? Automaticky pohovor a samostatná práca s dňom v úplnom tichu! Sťažuješ sa na svoj život znovu? Ďaľší pohovor a tri dni v tichu! 

Chápete? Na to, aby človek uvidel svoje chyby, svoju ilúziu..., potrebuje vystúpiť zo svojich istôt a bezpečia. Do sféry, kde sa stretne s "autoritou". ktorá sa jeho unavenej mysli postaví tak, aby sa mohla uvidieť a opraviť... No práve toto stojí organizátora nesmiernu energiu! 

Preto ak správne čítate tieto riadky, asi tušíte, že to nie je len tak zorganizovať a viesť takýto pobyt hoci kedy. Že to nie je len tak miesto príspevku za kurz ponúknuť svoju prácu - ktorá vlastne stojí organizátora znovu ešte viac energie...

Energia. To je ten správny výraz pre pochopenie podstaty života a vesmíru v hmote. Všetko je energia. Vždy tu bola a bude. Mení sa len jej forma. Preto ako výraz pochopenia týchto riadkov, tohto textu by som viac chápal, keby záujemca napísal - koľko hodín mám pre niekoho odpracovať bezodplatne, aby som mohol prísť na váš kurz? Alebo odplatne. To záleží od vás. Ak niekto nevie pracovať s vonkajšou energiou, nevie si ju vážiť, zhodnotiť, našetriť..., ako potom funguje jeho vnútorná? Pred tým, ako sa človek vydá na cestu sebapoznania, mal by vyvinúť nejaké úsilie. Aby s už započatým procesom mohol prísť k niekomu a povedať. Prečítal som 3 krát vašu knihu. Zmenil som toto a toto, Prestal som piť alkohol, obmedzil kávu a výrazne znížil konzumáciu mäsa. Odrobil som bezodplatne 108 - 180 hodín pre takú a takú podporu. Robím tieto dýchacie, pohybové, mantrovacie techniky z vašej knihy, videí, návodov a rád by som sa posunul ďalej. Naša odpoveď v takomto prípade je: Nech sa páči, pridajte sa k nášmu kurzu krija jógy - jógy duše - Cesty k prameňu..., nemusíte nič platiť. Presne pre takýchto ľudí tu sme...

Tešíme sa na vás, Hari OM.