Druhé, rozšírené vydanie – 592 strán, z toho 27 strán farebná príloha.

“Cesta k prameňu” je inšpiratívnym autobiografickým príbehom chlapca z Bratislavského sídliska, ktorý po úspešných kariérach vrcholového športovca, farmára, riaditeľa banky, komunálneho politika, podnikateľa, cestovateľa, dobrodruha, našiel zmysle života v Himalájskej filozofii rozvoja vnútorného vedenia. Cesta od Daniela, až po Himalájskeho Swamiho Dayanandu. Cesta k prameňu životnej sily, k prameňu poznania, k prameňu vnútorného vedenia, ako aj k prameňu posvätnej rieky Gangy.

Kniha má 4 časti: “Spánok” – humorne ladený, inšpiratívny opis starého života jednotlivých zažitých kariér… Postupným duchovným prebúdzaním plynulo prechádza do druhej časti “Prebúdzanie,” až začína plynúť do pútavého Himalájskeho cestopisu – “Prebudenie.” Najvýraznejšou časťou je záverečná časť – “Odhalenie,” kde sa autor pozerá na život okolo nás trošku z iného (prebudenejšieho) uhľa pohľadu. Navyše, v “Bonusovej časti” prináša trvalé univerzálne riešenie cesty vnútorného rozvoja životnej sily, cesty mentálneho, ako aj duševného oslobodenia, dosiahnuteľného prakticky každým…

Kniha je popretkávaná životnými múdrosťami a poznaním mnohých významných bytostí súčasnej aj doby nedávno minulej, ako aj autorovými hlbokými životnými skúsenosťami. Prináša viac poznania a návody do oblasti otužovania, očisťovania sa, hladovania, zdravej životosprávy, duchovné prebúdzania, karma jógy, duchvovného vedenia majstrov a pod. Tiež by sa dalo povedať, že je akýmsi súborom niekoľkých kurzov zameraných na rozvoj IMUNITY, posilnenia životnej sily, duchovného prebúdzania, vedomectva a úvodu do krija jógy, teda jógy duše…

Počet strán 592, šitá, pevná väzba, formát – 16×23,5 cm, farebná príloha 30 strán.

Za každý nákup, šírenie, recenziu, spätnú väzbu veľmi Ďakujeme…
Ak si narolujete stránku o trošku nižšie, nájdete tam pár zaujímavých recenzií… Krásne čítanie prajem.

AK JE PRE VÁS UVEDENÁ CENA KNIHY NAD VAŚE FINANČNÉ MOŽNOSTI A CÍTITE, ŽE BY STE SI JU RADI PREĆÍTALI, NAPÍŠTE NÁM AKÁ CENA JE PRE VÁS PRIJATEĽNÁ A ČO VÁS KU KNIHE VEDIE a radi Vám vyhovieme... 

Peter (pedagóg) – Je to návod (manuál) pre hľadajúcich, v tom najzrozumiteľnejšom jazyku… Nečakal som, že sa toľko nasmejem, už vôbec som nečakal slzy. Čítanie tejto knihy je ako návod, ako poskladať skladačku, ktorej diely máme pred sebou už dávno, ale nevidíme, kam ich posunúť. Mnoho vecí/informácií, ktoré už dávno mám, mi konečne dávajú zmysel. (Peter – pedagóg) ????

Majka – Toto je jedna úžasná kniha, kde som sa nenudila ani riadok. Ďakujem Daniel, že si ju napísal…

Janka – čitateľka z fb: Dobrý deň, píšem Vám ani vlastne neviem prečo, Mám taký silný pocit, že sa Vám musím veľmi poďakovať, čítam Vašu knihu, ešte som ju nedočítala, ale už teraz mi veľmi zmenila život…”

Majuška: Nikdy som nemala rada čítanie si knih ale keď som uvidela túto knihu prečítala si kúsok z nej hneď som si povedala ze si ju musím kupit a prečítať si ju celú o úžasnom človekovi ktorý zažil strašne veľa… Žiadna kniha má tak nefascinovala ako táto… Strašne moc ďakujem za knižku musím sa stavím na podpis

Weleslawa (autorka niekoľkých kníh, zakladateľka a prevádzkovateľka OZ Karpatské Slnko): Mily Duš-Am (Moje Slovanské meno…), citam si tvoju knihu a sa uzasne bavim…nech si uz si pod tym predstavujes cokolvek. konecne citam nieco s dušou!!! Je to skvely roman o ceste. Vidim ta za tym ako sa chechces, stale si to ty, nech uz robis cokolvek a si v “obleku” kohokolvek a cohokolvek. Sama som zvedava, ako ta tvoja cesta povedie dalej. Drzim ti palce z celeho srdca a dakujem za moznost (poznat ta, vidiet tvoje kroky a aj citat tuto knihu – este ju nemam celu, nestiham v kuse, chysta sa slnovrat…).pozdravujem! Weleslawa

Peter: Dakujem za tu knihu naozaj velmi…citam ju pomaly no velmi intenzivne. Stale vsade s nou jak “zavislak”…vacsinou si knihy šanujem..no s touto prechadzam xy km na bicykli a stale je v mojom ruksaku.. ma rozmackane “rohy”. niektore strany spinave od hliny, vsetkeho mozneho..no vsade je som nou a vsade ju pozorne pomaly čitam..dakujem ze mozem precitovat tvoj pribeh,tvoju cestu..casto mam zimomriavky, slzy v ociach..a casto aj zachvat smiehu..casto pochopenie, zamyslenie, radost…..zatial dakujem za vsetko co som sa docital a citam dalej…zdielam uctu

Martina: Ahoj Daniel/Swami Dayananda, Ani neviem ako začať.. ono v podstate dávam na svoj vnútorný pocit/ hlas, aby som ti napísala… V prvom rade som ti chcela touto cestou poďakovať, ze som ta mohla osobne spoznať a ze som vďaka tebe začala vnímať ten svet aj z tej krajšej perspektívy… Dnes som konecne Dočítala tvoju knihu.. prvú, ktorú som kupila, mi dotrhal moj psik, (nechtiac som ju nehala vonku na terase, kde na nu dočiahol) plakala som ako malé dieťa.. tak ale, stalo sa.. kupila sa druha a so spokojnou dušičkou som Dočítala to krasne dielo ❤️,,,

Neviem ani, ako to opísať; nie som ziadny rečník a mam sa vela co učiť, aby som bola lepším clovekom.. a toto je to.. vďaka tebe dúfam, ze som na tej správnej ceste.. mala som voči sebe urcite pochybnosti, ktore mi nedávali zmysel v mojom živote .. pripadala som si divná, resp.nepochopena .. ale ty si mi otvoril oči a pri viacerých mojich otázkach, dal odpoved.. no verím, ze nie len mne.. a aj vďaka tomu ti DAKUJEM z celého srdca, ze robis svet krajším a ze pomáhaš otvárat ľudom ich srdcia ❤️.. ale aj oči

Janka: Kniha prečítaná. (Kniha je síce asi slabé pomenovanie… niekto ma na stolíku pri posteli vždy poruke Bibliu, ja Cestu k prameňu. ) Čítala som ju dlhšie, s precítením a s hlbším vnímaním. A budem sa k nej vracať. Daniela počúvam kde sa dá a jeho každá veta má zmysel. Nie je nikým a ničím sfanatizovaný, vie čo hovorí a verím mu každú myšlienku a slovo. Je sám sebou a spojený s láskou a v láske. Swami, táto kniha, všetko Tvoje zlato, poklad v podobe zážitkov, skúseností a názorov, za to sa Ti chcem poďakovať, lebo osobne ešte stále hľadám, počúvam, načúvam… a možno moju životnú silu a cestu ani neobjavím v tomto živote, no aj vďaka Tvojim postrehom a skúsenostiam sa trošičku približujem k pravde na tej mojej ceste. Vďaka. <3

Vlastička: Daniel Ty si ideál NORMÁLNY ČLOVEK:) Každý kto Ťa stretol- počul Tvoj “božský” smiech, humor, záujem o každého… Každé stretnutie s Tebov ma vždy úžasne obohatilo, potešilo a naplnilo takpu energiou a povznesenou náladou a kto mi neverí – nech si prečíta Tvoju knihu:) Si v nej “CELÝ – AKO NA DLANI” : úprimný, prosty, pravdivý, normálny- ľudský, ale jedinečný fantastický a BOŽSKÝ a to nie je len slovo, ale Tvoja podstata ktorá už tak krasne- jasne z Teba vyžaruje( ale sú i “slepí a hluchí”) a ja Ťa milujem a tešim sa každému Tvojmu slovu i fotke:) krásne leto celej Tvojej rodine

Gabika: “Pekny vecer zelam Daniel.Idem sa ti podakovat z celeho srdca za tvoju prekrasnu knihu Cesta k pramenu ,za tvoj cas co si jej venoval a tym padom kazdemu kto cital jej obsah.Ked som sa prehupsla cez polovicu zacala som drahocennymi kapitolami setrit aby som sa nemusela snou rozlucit tak skoro... ale nakoniec mi predsa aj tak priznam sa,ze bolo smutno ked som zavrela posledny list …..kniha mi vsak dala velmi vela a zasa ma o kus posunula v tomto zivote dalej ❤️.Si uzasny clovek s velkym srdcom a aj velmi dobry rozpravac /boli sme s kamoskou pred casom na jednej omovacke u teba v avatar centre…..snad sa nam podari niekedy ked budeme na Sk zasa prist bol to uzasny zazitok.Este raz srdecna vdaka za ten obohacujuci zazitok z knihy.”

Stella: “Daniel precitala som Tvoju knihu – Uzasne.super. Budem sa k nej vracat. Teraz som ju posunula kolegyni. Prajem celej rodinke vsetko dobre. S.”

Alenka: “Chcem sa Vám poďakovať za úžasný a prekrásny festival Bola som druhý krát, cítila som sa výborne odchadzala som nabitá pozitívnou energiou, potešena na duši. Je to skutočne čarovný festival, veľmi sa teším a Ďakujem že som mala možnosť sa zúčastniť. Kniha je krásna, zo ♥️napísaná, veľmi dobre sa číta. Len tak ďalej. Prajem ešte veľa úspechov, nech sa darí, do skorého videnia”

…Čím má človek väčšiu životnú silu, tým je menej pod vplyvom emócií, tým väčší pokoj a lásku v sebe cíti. A čo ma zaujalo asi najviac, hovoril o karmických nánosoch a blokoch v našom vibračnom tele. A o tom, ako praktiky Krija Jogy toto čistia, transformujú, spaľujú…

O karme som veľa počul, no moc v tom čase nevedel. Raz ma jeden dobrý kamarát Janko z hnutia Hare Krišna na niekoľký krát primäl k tomu, aby som sa u neho nechal pomasírovať. Za každým, keď ma stretol, volal ma na masáž, že ma pomasíruje zadarmo, len aby som prišiel. Bolo mi to tak trochu čudné, no po niekoľkých razoch som sa predsa len nechal prehovoriť. Po masáži mi povedal, že mám veľmi dobrú karmu. Možno jednu z najlepších akú kedy videl… Nevedel som čo mám s touto informáciou robiť, len mi tam kdesi zostala v mysli. No a teraz toto, že táto technika spaľuje karmu. Nechcel som, zľakol som sa toho, ako mi toto bude spaľovať moju „dobrú karmu“… ☺

Ako som už asi spomínal knihu „Karmická učebnice“ od Bohumily Truhlářové, až táto mi trošku viac poodkryla ono rúško tohto tak často používaného, silného a pritom „tajomného“ slova. Karmy sa nemusíme báť. Karma v preklade zo sanskrtu znamená činnosť. Je to v podstate otlačok, zápis, nános nášho „nemúdreho“ rozhodnutia. Čím máme viac takýchto nánosov, tým je prúdenie našej životnej sily v určitej strategickej časti tela obmedzené, blokované.

To ako je blokované a kľukatené, predurčuje naše životné situácie a čo je ešte „horšie“ predurčuje to naše životné postoje. Možno poznáte ľudí vo svojom okolí, ktorí majú stále ten istý opakujúci sa problém. Možno v pracovnom prostredí, možno vzťahovom, finančnom, možno so zdravým, možno so všetkým do kopy a možno v ničom. Darmo sa potom niekto odsťahuje od nepríjemného suseda z paneláku. Odíde na dedinu, do rodinného domčeku. Všetci sú tam takí zlatí, hovorí si po presťahovaní. No karmické nánosy ovplyvňujúce prúdenie našej životnej energie pracujú. A tak sa z milého suseda za krátky čas stane neznesiteľný, odporný blbec, akého by človek vo vesmíre len ťažko hľadal… To isté platí o životnom partnerovi, neznesiteľnom šéfovi, či komkoľvek inom.

Človek sa potom presťahuje na samotu, opustí aj ďalšieho partnera, vystrieda viac zamestnaní. No karmické nánosy si berie so sebou.

A tak vesmír vytvorí aj v tej najlepšej práci, aj z toho najlepšieho partnera, aj z tej najtichšej samoty miesto nášho mentálneho tréningu, možno až miesto utrpenia tak, aby sme mohli napredovať. Nie je možné sa pred ním schovať, utiecť, ignorovať to. Malé dovysvetlenie – nech ste v akejkoľvek životnej situácii, ktorá na vás vytvára neprimeraný tlak, zmenou práce, vzťahu, miesta žitia, získate maximálne tak trochu času. Nedá sa pred tým utiecť. Náš život je len z 10% ovplyvňovaný okolitými javmi a z 90% práve našimi postojmi.

Ak vidíme okolo seba samých idiotov, je to len odraz nás samých. S takým stavom keby sme išli žiť na pustý bahamský ostrov sami so sebou, tak by nám po krátkom čase neznesiteľne vadilo to blankytné more okolo, ten biely piesok, tie palmy, ten vietor, tie cikády, jednoducho všetko!!! ☺ ☺ ☺

Navyše, vonkajšie podnety sú v našom geopolitickom pásme pre všetkých takmer rovnaké. Všetci na Slovensku máme rovnakú menu, približne rovnaké počasie, rovnakú vládu, prezidenta, podobnú životnú úroveň. No každý na tieto vonkajšie podnety reagujeme inak. V závislosti na našom karmickom „znečistení.“ Tak poznáme ľudí, ktorí sú stále v pohode, ale aj takých, ktorí majú vždy, všade, za každých okolností problém, takmer kdekoľvek, často na vonok akoby aj bez príčiny. Keď prší tak im vadí, že prší, keď svieti slnko, tak zase, že svieti slnko, jednoducho akási „permanentná prednasratosť.“

Pritom platí, že každý z nás vyžaruje toľko lásky, koľko len vie. Aj keď sa nám niekto navonok javí ako relatívne zlý, hrubý, necitlivý, vyžaruje a žije tú najväčšiu lásku, ako môže. Keby ktokoľvek z nás vedel vyžarovať viac lásky, v jej intenzívnejšej, citlivejšej forme, tak by ju určite vyžaroval. Toto karmické „znečistenie“ totiž formuje predovšetkým naše vonkajšie aj vnútorné postoje. A tak prostredníctvom tých nesprávnych postojov si v tom energetickom tele vytvárame stále viac znečistenia a blokácie jej prúdenia a zamotávame sa v tom celom, že až. Preto tvrdím, že bežným žitím bez vedomej činnosti na tomto vylepšení sa len tak niekam neposunieme. Ale o tom podrobnejšie ešte neskôr…

Úryvok 2:

Krokodíl a tí druhí…

Ľudia sa často pýtajú, čo majú robiť, akú knihu si prečítať. Je to náročné niekomu doporučiť čokoľvek. Každou radou, poznámkou, nasmerovávaním totiž vytvárame určité energie, za čo potom nesieme zodpovednosť. Každý totiž máme v živote iné úlohy, iné smerovanie, iné časovanie. Inú úroveň citlivosti, jemnosti, iné karmické zaťaženie, iné poznanie. Čo môže niekomu v nejakom čase zachrániť život, môže iného v rovnakom čase veľmi popliesť. Predstavte si, že v rámci ľudí, čo sa týka rozdielnosti pováh, uvedomenia, poznania, prebudenia, intelektu, citlivosti, emočnej zrelosti – nezrelosti, schopnosti vnímania, mentálnych schopností a ktovie čoho všetkého ešte existuje, že len v rámci týchto parametrov je tu tak silná variabilita ľudských úrovní, že ako príklad by možno ani celá živočíšna ríša so všetkými druhmi zvierat nestačila na vyjadrenie toho, akými všetkými zvieratkami dokážeme byť.

Navonok vyzeráme veľmi podobne, máme hlavu, ruky, nohy, chodíme relatívne vzpriamene a zo 100 metrov po tme medzi nami nie je prakticky žiaden rozdiel. No vnútorne sme tak rozdielny, že pre pochopenie použijem obľúbený príklad. Niekto je tu v tomto živote ako krokodíl. Iný človek ako akvarijná rybička, či maličký vtáčik. Niekto ako labuť, orol, či slimák, korytnačka, alebo chrobáčik. Niekto ako červík, larva, motýľ, či pes, had, ovca, alebo opica. Tento príklad ako všetky ostatné v sebe nesie aj nejaké známky nedokonalosti. Tieto zvieratká v rámci tohto príkladu nemajú nič spoločné so šamanskými zvieratkami. Ide len o to, aby sme pochopili, že každý z nás sme prišiel do tohto života v nejakej forme, s nejakými danosťami, s nejakými úlohami, v nejakej vnútornej podobe, ešte k tomu aj s nejakými karmickými záťažami a ešte je toho oveľa viac. Takže vonkajší prejav, ktorý vnímame očami je síce ľudská podoba, no vnútorný rozdiel je tak veľký, že až. My tieto zvieratká v sebe nevnímame a už vôbec nie je teraz potrebné sa tým nejako ďalej konkrétnejšie zaoberať. Vôbec netušíme akými zvieratkami v tejto časti života sme a akými zvieratkami sú ľudia okolo nás. No celý tento príklad slúži len na pochopenie toho, že je možno veľkou chybou pre človeka žijúceho na teraz v roli napríklad krokodíla, nechať sa vo všetkom inšpirovať iným človekom, žijúcim na teraz ako labuť. Tak isto samozrejme aj naopak. To sa vám niekto akože trošku prebudí, uvedomí, či otvorí a potom začne ľudí učiť. Môže dôjsť doslova až ku životnej katastrofe, keď sa životom opice začne inšpirovať krokodíl, akvarijná rybička, korytnačka, či pes. Opica tak prednáša o tom, ako treba žiť na stromoch, radí krokodílovi, že nemôže žiť tam dolu vo vode, v bahne, žrať druhé zvieratká, že by sa mal stať vegetariánom… Majme na pamäti prosím, že stále hovorím o ľuďoch. Zvieratká „v nich“ slúžia len ako príklad tej našej vnútornej rozdielnosti. Dokonca vôbec netvrdím, že opica je viac ako krokodíl. Možno je to celé naopak a možno aj úplne inak. No krokodíl nie je v stave tejto úrovne bytia stať sa vegetariánom, ani žiť na strome a skákať z jedného na druhý. Toto vám nikto relevantne nepovie, aké ste zvieratko, ani to fakt nemusíte riešiť. No v rámci života to funguje prevažne tak, že čím ste ďalej od svojho predurčenia, tým na vás vesmír vyvíja väčší a väčší tlak a čím sa mu viac približujete, tým sa zlaďujete so svojim ideálnym tokom bytia, získavate jeho maximálnu podporu. Výnimku môže tvoriť proces prebúdzania, otvárania sa, uvedomovania a oslobodzovania sa od vplyvu mysle… Ale o tom ešte neskôr.

Hlavne ide o to, že neexistuje nič, čo by pre ľudstvo platilo univerzálne. Pre všetkých. Nie je na zemi taká strava, taký spôsob žitia, správny druh postoja, duchovnej praxe, či čohokoľvek iného, čo by bolo správne pre všetkých. Okrem najvyššieho, konečného predurčenia. Preto potom existuje klasická strava, vegetariánska strava, delená strava, strava podľa krvných skupín, vegánska strava, RAW strava, vitariánska strava, pránická výživa či o veľa o veľa viac variácií a spôsobov stravovania. Nie je možné, aby človek určitej vibračnej úrovne „krokodíla“ žil dlhodobejšie na základe tlaku okolia, alebo rozumového rozhodnutia a stravoval sa napríklad ako zajac, teda vegánsky. To isté platí aj naopak.. Ak je niekto vibračne v úrovni vnútorne veľmi vyspelej bytosti, nie je možné aby ešte jedol bez akýchkoľvek dôsledkov mäso, či pil alkohol alebo čokoľvek podobné. V príklade motýľa vyjadrené: nemôže sa už dospelý motýľ správať a stravovať ako húsenica. Tá lezie po zemi a žerie, žerie a žerie. Motýľ si už len tak letmo cucká sladučký nektár kvetov. Tak isto sa nemôže húsenica správať ako motýľ. Takže aj v rámci jedného druhu, máme určité vývojové štádiá, ktoré je nutné vnímať, rešpektovať a nasledovať.

Preto potom máme nespočetné množstvo príkladov toho, ako sa ten či onen vyliečil takým, alebo takým druhom stravy a zase naopak, ako si mnoho ľudí určitým upravením pre nich nevhodnej stravy dosť ublížilo… To isté platí aj pre naše postoje k jednotlivým situáciám. Tak napríklad človeku sa deje niečo v živote a cíti, že má zachovať možno mierumilovný, uvážlivý postoj k situácii, skôr na štýl nemyslím tým teraz nič zlé, urážlivé, či menej cenné, ale poviem zajačika, či srnky. No ale ak máme kamaráta, rodiča, dobrú známu napríklad v roli hada, alebo psa, či krokodíla, alebo mäsožravej útočnej opice, ktorá nám radí: „To si ty nemôžeš takto nechať! Musíš si vydobiť svoj životný priestor! Bojuj! Bráň sa! Oplať mu to,zaútoč!…“ To sa potom dejú veci. Ale aj opačne. Ak je tu človek v roli tigra a správa sa ako myš, či labuť, tiež to nie je „Boh vie čo…“

Tieto obrovské rozdielnosti sa týkajú všetkých ľudí a úplne všetkých oblastí bytia. Hľadať, objavovať, nachádzať a rozvíjať v sebe ten správny smer, to pravé predurčenie patrí k najvýznamnejším činnostiam človeka. Od určitej uvedomelostnej úrovne by mali patriť k najdôležitejším prioritám vôbec…

Úryvok 3:

Otužovanie

Keďže jeden z darov sudičiek bol, že všetko budem robiť na 100%, aj moja postupná premena začala naberať intenzitu na všetkých úrovniach. K postupnej úprave stravy, pôstom, duchovnou praxou som pridal aj otužovanie. Pokiaľ je človek do určitej miery spiaci, väčšinou vníma veci len povrchne, očami. Nie je schopný preniknúť do vnútra vecí, vidieť „ZA“ závoj povrchnej ilúzie. V Tibete som v tomto živote zatiaľ nebol, no počul som o tom, že sprcha je jediné, čo nám Tibeťania závidia. Je to ten najrýchlejší a prvoplánovo najúčinnejší spôsob očisty nielen fyzickej (od potu, špiny…) ale aj duševnej. Ak človek dodrží zásadu striedania teplej a studenej vody. Teplá voda je totiž voda mŕtva. Zohriať sa len horúcou sprchou je navonok možno príjemné, no energeticky veľmi ochudobňujúce. Otvára to energetické brány tela, kadiaľ bez ich uzavretia studenou sprchou odchádza veľa energie. Preto sme po saune, po horúcej vani, sprche takí unavení… Okrem fyzickej očisty tela, masážnych lymfodrenážnych účinkov a uzatvorenia otvorených prúdení energií z tela po zohriatí sa teplou vodou, má studená voda výrazný význam pri očiste od „energetických parazitov.“ Človek, ktorý je pod vplyvom energetických parazitov a vibračne pôsobí trošku v hrubšej vibrácii jednoducho nie je schopný sa bežne osprchovať ľadovou vodou. Nepustí ho to tam. Také otužovanie tak naberá omnoho širší význam pri nadobúdaní telesnej, rozumovej a duševnej harmónie. Na prednáškach a workshopoch často rozprávam a ukazujem ako s otužovaním zdravo a bezpečne začať. Zvládne to úplne, ale úplne každý. Len treba byť trpezlivý a vytrvalý. Najlepší čas na začatie otužovania je na jar. A druhý najlepší čas, je začať teraz. Áno, úplne presne teraz, dnes, priamo v tento deň, ako tieto riadky čítaš milý čitateľ. Po horúcej sprche, nech už trvá akokoľvek dlho, si treba osprchovať studenou vodou – najstudenšou aká nám doma ide, členky nôh. Maximálne 10 sekúnd. Iba členky. Len členky. A koniec sprchovania. Prvý týždeň iba toto. Len toto a nič viac! Potrebné je byť trpezlivý, aby si telo postupne na ten maličký „šok“ privykalo. Teplá, alebo horúca sprcha bežne ako vždy a na konci 10 sekúnd studená – úplne najstudenšia iba na členky a koniec. Tak ešte raz: Horúca voda otvára brány, energetické kanály z nášho tela, ktorými uniká naša energia. Horúca voda je mŕtva voda. Ani bežne nám okom viditeľné živočíchy nežijú v horúcej vode. Horúcou vodou energiu, životnú silu strácame, prichádzame o ňu. Studená voda je živá voda. Čím je voda studenšia, tým viac živočíchov v nej žije. Ňou sa brány, energetické otvory uzatvárajú a energiu získavame späť…

Po týždni 10 sekundového sprchovania na konci sprchy môžeme prejsť na 10 sekundové sprchovanie spodných častí nôh až po kolená. To by vôbec nemal byť nejaký problém. Pozor, neponáhľajte sa prosím! Prvý týždeň iba členky! Druhý týždeň iba nohy po kolená. Telo si potrebuje pomaličky postupne privykať na túto energiu, na túto zmenu. Po druhom týždni môžeme pridať už celé nohy. Stále 10 sekúnd. No v tejto fáze pridáme už aj celé ruky. To zvládneme pomerne ľahko. A tu už začnete čosi cítiť. Tú energiu z rúk a nôh, ktorá zatiaľ v trupe nebude. No treba dodržať ďalší týždeň. Ak by vám bolo chladno, alebo zima po osprchovaní nôh a rúk, zacvičte si jemne. Nepomôže byť pri krbe, piť horúci čaj. Potrebujete sa zohriať vlastným teplom vyprodukovaným prácou svalov. Pár zohrievacích cvikov z jogy, alebo klasické posilňovanie – pár drepov, kľukov, brušákov, steper, rotoped… A je to. No a po ďalšom týždni pridáme už naraz hruď a chrbát. Najskôr len ofrckať vodou z dlane, potom obrátiť sprchu s ľadovou vodou proti sebe. 10 sekúnd nohy, 10 ruky a 10 trup. Následne poutierať sa do sucha a zohriatie fyzickým cvičením. Po pár dňoch uvidíte ako vám stúpa fyzická sila a prakticky všetko. Vitalita, imunita, fyzická sila, chuť do života… Ak budete v stave k tomu pridať aj nejakú duchovnú techniku – stíšenie mysle, relaxáciu, mantru, meditačnú prax…, máte v živote našľapnuté na parádne zlepšenie…

Na dvore máme taký malý bazénik. Hlboký je 1 meter, dlhý 3 a široký 2 metre. Tak asi do ¾ vsadený do zeme. Osobne som za veľmi krátku dobu nadobudol stav, kedy som bol schopný kompletne celý rok úplne každý deň vliezť do jeho vody. Najkrajšie to je v zime, keď mrzne. Počas mrazov som ho mal prikrytý. Celkovo na zimu som do neho nahádzal pár zatvorených plastových fliaš asi tak do 1/5 naplnených štrkom. Aby tá fľaša stála vo vode a kúskom trčala von. Zamŕzajúca voda, ako sa rozťahuje potom pôsobí na fľaše a nie na kraje bazéna. Dá sa tým veľmi ľahko predísť jeho poškodeniu. V dňoch keď naozaj veľmi mrzlo, kedy teplota bola mínus 15 – 20 stupňov pod nulou som ešte na mieste, kde som do neho vchádzal, pustil také to fontánkové čerpadlo. To spôsobilo, že voda hore úplne nezamrzla a ja som sa mohol kľudne ponárať úplne každý deň.

Najťažšie to bývalo, keď na mňa čosi „liezlo“. Nejaký zápal hrdla, slabšia teplotka. Vtedy sa ponoriť do vody vyžaduje určitú odvahu, odhodlanie a silné sebazaprenie. Vydržal som to tak robiť asi 400 dní úplne každý deň bez jedinej prestávky. Samozrejme vždy potom sa treba trošku zohriať fyzickým cvičením. Táto kombinácia človeku dodá už po krátkom čase aj určitú fyzickú silu, ktorú človek cíti. A zase je život o niečo krajší…

Na čo by som ale veľmi rád upozornil, je ešte druhá strana mince tohto celého. Ono žiadna technika na svete, žiadna prax, činnosť nemôže byť vhodná v rovnakom rozsahu pre každého. Nikdy som nebol v ľadovej vode viac ako 2 minúty. A to aj keď otužujem už viac ako 9 rokov… Výkony dnešných otužilcov sa mi zdajú skôr motivované kadečím iným, ako len ozdravným otužovaním. Fenomén čo najdlhšieho zotrvania v ľadovej vode, sa stal veľmi populárny. Povedal by som, v takomto rozsahu možno, až veľmi nebezpečný. Absolútnej väčšine ľudí, by úplne na prvé roky otužovania, postačovala teplá a studená sprcha. A potom by sa mal človek riadiť vlastným, hlboko scitliveným vnemom. Nie vidinou dosahovania rekordov v dĺžke zotrvania v ľadovej vode a pod. Nemôžem za to, ale akákoľvek skupinová prax mi väčšinou príde, ako nie úplne veľmi rozumná. Vydržať pre každého v skupine 10 minút v ľadovej vode, je ako keby sme si teraz spolu išli zabehať 18 kilometrov. Pre niekoho je veľa aj 5, možno by bolo optimálne 2-3, pre niekoho by bolo málo aj 25. Každý v iný deň reaguje inak na fyzickú záťaž, duševnú, či teplotne energetický stres. Alebo by sme sa dohodli, že spolu ideme jesť a všetkým by som objednal 9 chodové menu. Niekto by si dal možno aj duplu, no niekto by už po druhom chode, skôr myslel na odchod…

Malo by to zmysel, keby skupinové otužovanie malo vedomého organizátora, ktorý by na toto vždy upozornil a vedeli by sme sa riadiť nie mysľou, egom, ale svojim skutočným, vnútorným pocitom. Niekto by z vody vyšiel v 12 sekunde, iný by vošiel do studenej vody možno len na tri sekundy, aj to len po kolená, či po pás, ďalší by vydržal tak 30 sekúnd, či minútu a niekto by si to možno vychutnal dlhšie. Bez pretekania sa, dosahovania nejakých hodnôt, ich merania a hlavne bez porovnávania sa a bez povzbudzovania sa k prekonávaniu. Ale to už je každého osobná vec…

Knihu si kedykoľvek môžete okrem možnosti objednania cez e-shop ihneď fyzicky zakúpiť v rámci otváracích hodín na týchto miestach:

• NITRA – Mystika Ethnoshop, Štefánikova 25.
• Bratislava – SVET KAMEŇOV A ZDRAVIA – AVION SC, Ivánska Cesta 16
• Bratislava - LEKÁREŇ IRIS – prírodná lekáreň – Ivanska Cesta 2 (asi 800 metrov od IKEA)
• Prievidza – SVET KAMEŇOV A ZDRAVIA, Bojnická cesta 18
• Galanta – Čajovňa Surya, Kpt. Nálepku 13, areál starej nemocnice…
• Trnava – Potraviny u Ľubky, Šrobárova 1 (Na zelenom kríčku)
• Pezinok – Zlatníctvo ZAFIR, Holubyho 79
• Slovenská Lupča – Námestie SNP 17 – Mnichov dvor v obchodíku časopisu Vitalita